V sobotu šestnásteho bolo nádherné slnečné počasie, príjemné na dlhšiu zimnú prechádzku. Mal som v ten deň niekoľko celkom zaujímavých pozorovaní. Okrem bežne sa vyskytujúcich kačíc divých a niekoľkých volaviek popolavých som mohol pozorovať loviace kane sivé, prelietajúce husi divé či párik lysiek čiernych.
Kaňa sivá (Circus cyaneus) – patrí do radu dravce – sokolotvaré (Falconiformes). Je menšia štíhlejšia ako bežnejšia kaňa močiarna. Meria 43 až 51 cm a váži 300 až 550 g. Samček kane sivej je svetlosivý s bielym bruchom, samička je hnedá s pruhovaným chvostom a bielou kostrčovou časťou. Má široké rozpätie krídel. Lieta nízko nad lúkami a rašeliniskami, kĺže a plachtí s krídlami horizontálne zdvihnutými do tvaru písmena V. Nájdeme ju na otvorených priestranstvách s lúkami, poliami a rašeliniskami, v blízkosti vôd. Živí sa malými cicavcami, ako sú myši, potkany, piskory, mláďatá zajacov a vtákmi do veľkosti jarabice.
Hus divá (Anser anser) – je vodný vták z radu zúbkozobce – husotvaré (Anseriformes). Je veľká 76 až 89 cm a ťažká 2 300 až 3 500 g. Má striebrosivé operenie, oranžový zobák a nohy mäsovočervenej farby. Východná rasa má mäsovočervený aj zobák. Je to divá forma našej husi domácej, s ktorou sa môže v niektorých oblastiach krížiť (podobne ako kačice divé s domácimi) a vytvárať polodivo žijúce hybridné populácie. Žijú v rodinných spoločenstvách, počas sťahovania vo veľkých kŕdľoch a počas hniezdenia v pároch. Lietajú v charakteristickej klinovej formácii. Obýva veľké vodné plochy s hustou okolitou vegetáciou, tŕstie a siatiny, taktiež priľahlé lúky, pasienky a rašeliniská. Pasie sa na súši, živí sa trávami, klíčkami ďateliny, potravou a inými bylinami.
Lyska čierna (Fulica atra) – je dobre plávajúci vodný vták, napriek tomu nie je príbuzná husiam ani potápkam. Jeho najbližšími príbuznými sú žeriavy a dropy. Lysku radíme do radu žeriavotvaré – chriašteľotvaré (Gruiformes – Ralliformes). Je veľká asi 38 cm a ťažká 700 g. Veľkosťou pripomína kačicu alebo veľkú sliepku. Perie má celé čierne, len zobák a škvrnu na čele biele. Na prstoch nôh má typické plávajúce blany. Mimo času hniezdenia ju nájdeme vo veľkých kŕdľoch na jazerách. Pri plávaní pohybuje rytmicky hlavou a potápa sa malým tzv. potápacím skokom. Obýva vody s bohatou podvodnou vegetáciou. Živí sa vodnými rastlinami, tŕstím, hmyzom.
O niekoľko dní nato k nám konečne zavítala taká normálna zima, čo znamená, že aj u nás sme mali aspoň trocha snehu a teploty pod nulou. Niekoľko rokov sme tu takú dlhšiu a poriadnejšiu zimu nemali a tak som sa chopil svojich postarších bežiek, zapriahol psa do postroja a vybehol som niekoľko krát len tak „lajtovo“ popri Nitre na sever od Nových Zámkov smerom k Zátoňu (SKUEV0084). Behom tých niekoľko voľných dní som tu okrem páriku volaviek popolavých pozoroval aj skupinku kormoránov veľkých. Bolo ich asi 15, ráno prilietali na rieku a behom dňa sa premiestňovali od Zátoňu až po kanál Nitra-Váh.
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) – patrí do zvláštneho radu veslonožce – pelikánotvaré (Pelicaniformes), samozrejme spolu s pelikánmi. Meria asi 90 cm a váži okolo 2 500 g. Je to najväčší čierny vodný vták s bielymi lícami a bielou bradou. Jeho operenie je trblietavé s bronzovým odtieňom, počas hniezdenia má bielu škvrnu na nohe. Mláďatá majú chrbtovú časť hnedú. Zobák má dlhý s hákovitým ukončením. Pláva hlboko ponorený, s hlavou a zobákom vytočeným šikmo nahor. Pri lete je vidieť dlhé úzke krídla, dopredu vystretý krk a klinovitý dlhý chvost. Žije pri veľkých jazerách a na pobreží morí. Živí sa výhradne rybami.
Množstvo kačíc divých pod novozámockými mostmi a na mlynskom náhone je už neodmysliteľnou súčasťou zimy. Okrem nich sa sem každý rok vracia aj osamelý samček labute hrbozobej, ktorý u nás ešte pred niekoľkými rokmi zimoval so svojou samičkou. Tá však zrejme kdesi zahynula. Okrem neho však labute, hlavne mladé, bežne zimujú na kanáli Nitra-Váh a na Starej Nitre dokonca hniezdi niekoľko párov už zopár rokov.
Labuť hrbozobá (Cygnus olor) – patrí spolu s husou divou do radu zúbkozobce – husotvaré (Anseriformes). Je to asi najväčší zástupca tohto radu, meria až 152 cm a môže vážiť 10 až 22 kg. Má snehobiele perie a oranžovočervený zobák, nad ktorým je viditeľný čierny hrboľ. Pôvodom zo severnej Európy, vyskytuje sa však aj ako polodivá na všetkých väčších vodných plochách v parkoch. Inak na rozsiahlych vodných plochách, vnútrozemských jazerách a rybníkoch s plytkými na vegetáciu bohatými brehmi. Hlavnou zložkou jej jedálnička sú vodné rastliny.
Najviac ma však prekvapil párik volaviek bielych, ktoré by u nás v zime nemali čo hľadať. Väčšinou sa v strednej Európe vyskytujú tak od marca do októbra. Tieto dve si však veselo poletovali medzi Zátoňom a novozámockým kúpaliskom. Zrejme im nevadil ani sneh, ani mínusové teploty, ani zamrznuté brehy rieky. Presúvali sa hore a dolu prúdom v spoločnosti dvoch volaviek popolavých. Tie sa však u nás vyskytujú bežne počas celého roka.
Volavka popolavá (Ardea cinrea) – sa veľkosťou podobá bocianovi, s ktorým sa radí do jedného radu brodivce – bocianotvaré (Ciconiiformes). Meria približne 91 cm a váži okolo 1 600 g. Perie má prevažne šedé s čiernym nadočnicovým pásom a v záhlaví má dlhé úzke čierne ozdobné perá. Mláďatá sú špinavosivé. Zobák má dožlta, skoro na jar oranžový. Letí pomaly s širokými rozmachmi krídel, neplachtí. Pri lete má krk stiahnutý, sformovaný do tvaru písmena S. Žije na brehoch riek a vlhkých lúkach. Potravu si hľadá na brehoch plytkých vôd, poliach a na lúkach. Živí sa rybami, obojživelníkmi, červami, malými cicavcami, hmyzom. Často chodia na psienkoch v stopách dobytka alebo na poliach za traktormi a lovia vyplašené drobné živočíchy.
Volavka biela (Casmerodius albus) – patrí tiež do radu bocianotvarých (Ciconiiformes), ako volavka popolavá, na ktorú sa tvarom tela podobá, je však o niečo menšia a štíhlejšia. Meria asi 89 cm a váži okolo 1 500 g. Perie má snehobiele, počas hniezdenia má krídla a chrbát ozdobené visiacimi perami. Zobák má žltý, v čase hniezdenia čierny so žltým koreňom. Nohy a chodidlá má celé čierne. Nájdeme ju na veľkých plochách tŕstia vo vodách. Ryby, obojživelníky a vodný hmyz loví pomaly sa brodiac vodou. V strednej Európe sa vyskytuje spravidla od marca do októbra.
Zima už pomaly končí. Niektoré zo zimujúcich vodných vtákov sa vrátia na hniezdiská, niektoré zostanú u nás. Čoskoro je tu marec a tak sa už teším na prekvapenia, ktoré nám pripravia prvé jarné dni a týždne.
